Lade Inhalt...

Berufsethik

von Univ.-Doz. K. Schelle (Autor) PhDr. H. Janotová (Autor) JUDr. I. Schelleová (Autor)

Fachbuch 2010 70 Seiten

Jura - Öffentliches Recht / Sonstiges

Leseprobe

Obsah

Zusammenfassung

Predslov

1. Miesto profesijnej etiky v systéme medziľudských vzťah
1.1 Význam morálky v medziľudských vzťahoch
1.2 Profesijná etika – regulátor správania profesijných skupín
1.3 Etické kódexy

2. Etika v manažérskej praxi
2.1 Manažéri - subjekty manažérskej etiky
2.2 Miesto etiky v práci manažéra
2.3 Vplyv etiky na podnikovú kultúru
2.4 Inštitucionálne predpoklady rozvíjania manažérskej etiky
2.5 Etický kódex manažéra
2.6 Etické minimum manažéra

3. Etika v právnickej praxi
3.1 Právníci – subjekty právnické etiky
3.2 Vztah práva a morálky
3.3 Etické normy ve vybraných právnických profesích

4. Príčiny neetického správania
4.1 Subjektívne príčiny porušovania profesijnej etiky
4.2 Najčastejšie prípady porušovanie profesijnej etiky v manažérskej a právnickej praxi

Literatúra

ZUSAMMENFASSUNG

Die Berufsethik gehört zu keinen neuen und unbekannten Themen. Man kann behauptet, dass sie so alt ist, wie die Menschheit selbst. In einigen Zeiten wurde sie mehr durchgesetzt, in anderen eher vernachlässigt. In der Gegenwart gerät sie wieder in den Vordergrund des gesellschaftlichen Interesses. Es ist durch die Veränderungen bedingt, welche am Ende der achtziger Jahre und im Laufe der neunziger Jahre im mitteleuropäischen Raum als Folge der gesellschaftlichen, ökonomischen und politischen Transformation und als Folge der laufenden Globalisierungsprozesse in der Weltökonomik eingetreten sind, die alle Bereiche des gesellschaftlichen Lebens beeinflussten. Die größte Aufmerksamkeit wurde der Berufsethik in jenen Berufen gewidmet, welche einen langen historischen Weg der Entwicklung hinter sich hatten. Es handelte sich um Berufe, in denen ihre Träger direkt in den Kontakt mit dem Klienten geraten sind. Es ging vor allem um Ärzte, Lehrer, Juristen usw.

Die gesellschaftliche Entwicklung, die sich vor allem im Anstieg des gesunden Selbstbewusstseins der Bürger, sowie in der Entstehung neuer Rechtsgebiete und implizit auch neuer Berufe widerspiegelt, übt einen positiven Druck auf die Professionalität betreffend nicht nur die Fachkenntnisse (Kenntnisse und Fertigkeiten), sondern auch die Kommunikationsfähigkeiten aus. Gerade auf der Kommunikationsebene kann sich die Ethik voll entwickeln. Die Autoren dieser Publikation konzentrierten sich vor allem auf die Berufstechnik von Managern und Juristen, wobei der erste Beruf in die Kategorie der neuen Berufe und der andere Beruf in die Kategorie mit einer langen Tradition gehören.

Das Management wurde zu Alpha und Omega der Existenz jedes Systems und seiner Subsysteme. Zu diesen Subsystemen gehören auch die unternehmerischen Subjekte, welche zum Zwecke der Erreichung ökonomischer und gesellschaftlichen Ziele existieren und funktionieren. Der Erfolg ihrer Tätigkeit ist im großen Maße von den Personen abhängig, welche diese Subsysteme funktionsweise machen. In dieser Richtung gehört ein unersetzbarer Platz dem Führungssubjekt – dem Management des Unternehmens und konkret den einzelnen Managern.

Im Management ist es nicht leicht, eine Menge von Aufgaben, welche sich aus der Stellung der Manager im hierarchischen Führungssystem ergeben, zu bewältigen. Anspruchsvolle Ansprüche auf ihren Erfolg erfordern stets eine Selbstausbildung und einen Erwerb neuer Erfahrungen. In diesem Prozess spielen auch die Kenntnisse aus dem Bereich der angewandten unternehmerischen Ethik eine wichtige Rolle.

BERUFSETHIK

Die Nichtbeachtung der Berufsethik des Managers und die falsche Kommunikation können ernste Probleme sowohl in der Führung verursachen, als auch strategische Pläne des unternehmerischen Subjekts und letztendlich auch der ganzen Gesellschaft negativ beeinflussen. Im Gegenteil stellt die Übernahme und die Geltendmachung von Grundsätzen und Prinzipien der Managerethik in der Managerpraxis eine Voraussetzung für die effektive Führung und das Funktionieren der Organisation, sowie auch für den Gesamterfolg des Managers dar.

Im Falle der Analyse der juristischen Ethik ist die Situation ein Bisschen schwieriger, weil die Juristen keine homogene Berufsgruppe bilden, sofern wir den Begriff „Jurist“ nicht nur auf den Rechtsanwalt beschränken, was es in der Laienöffentlichkeit oft der Fall ist. Dabei erwartet man etwas anderes vom Richter oder Staatsanwalt, ggf. dem Juristen in der öffentlichen Verwaltung. Sie sollten Achtung nicht nur für Rechts-, sondern auch für moralische Normen haben]. Anders sieht man einen Rechtsanwalt an; von ihm wird das Balancieren auf „der Kante des Gesetzes“ erwartet und einige ethischen Normen werden oft ein Bisschen anders ausgelegt.

Diese Monographie ist kein langes interdisziplinares Werk. Sie beinhaltet die Grundkenntnisse aus der Theorie der Führung, der Ökonomik, des Rechts, der angewandten unternehmerischen Ethik und der angewandten Psychologie. Dieses Werk ist nicht nur den Managern und Juristen bestimmt, sondern auch der breiten Öffentlichkeit und allen Interessierten, welche ihre Kenntnisse aus diesem Bereich erweitern wollen.

Diese Monographie geht von der folgenden Publikation aus: Schelle, K. – Schelleová, I. – Janotová, H.: Profesní etika. Praha, Eurolex Bohemia 2005. 96 S. (ISBN 80-86861-42-2).

„Ak chceš robiť dobré obchody, tak sa najprv nauč jesť paličkami.“

Čínske príslovie

PREDSLOV

Profesijná etika nepatrí medzi nové a neznáme témy. S určitým nadnesením sa dá konštatovať, že je stará ako ľudstvo samé. V niektorých dobách bývala viac pertraktovaná, v iných zanedbávaná. V súčasnosti sa opäť dostáva do popredia spoločenského záujmu. Je to podmienené najmä zmenami, ktoré nastali v krajinách stredoeurópskeho regiónu koncom 80. a v priebehu 90. rokov v dôsledku ich spoločensko-ekonomickej a politickej transformácie a taktiež v dôsledku prebiehajúcich globalizačných procesov vo svetovej ekonomike, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú všetky sféry spoločenského života. To, čomu sa v nedávnej minulosti venovala žalostne malá pozornosť, museli „profesionáli“ vykompenzovať tvrdou „drinou“ na sebe, samozrejme, pokiaľ im na tom záležalo. Najviac pozornosti sa profesijnej etike dostávalo v tých povolaniach, ktoré mali za sebou dlhú historickú cestu vývoja a v ktorých sa nositelia dostávali priamo do kontaktu s klientom. Išlo predovšetkým o povolania lekárov, učiteľov, právnikov a pod.

Spoločenský vývoj, ktorý sa odráža predovšetkým na raste zdravého sebavedomia občanov ako aj vznik nových odvetví a implicitne aj nových povolaní vyvíja pozitívny tlak na profesionalitu nielen po stránke odbornosti (znalosti a zručnosti), ale aj po stránke komunikačnej. A práve v rovine komunikačnej sa môže profesijná etika rozvinúť naplno. Autori tejto publikácie sa sústredili predovšetkým na profesijnú etiku manažérov a právnikov, pričom prvá patrí do kategórie nových profesií, druhá do kategórie s dlhodobou tradíciou.

Manažment sa stal alfou a omegou existencie každého systému a jeho subsystémov. Takýmito subsystémami sú aj podnikateľské subjekty, ktoré existujú a fungujú za účelom dosahovania ekonomických a spoločenských cieľov. Úspešnosť ich činnosti vo veľkej miere závisí od ľudí, ktorí ich „robia“ funkčnými. Nenahraditeľné miesto v tomto smere patrí riadiacemu subjektu - manažmentu podniku a konkrétne jednotlivým manažérom.

V manažmente nie je ľahké a jednoduché zvládať množstvo úloh vyplývajúcich z postavenia manažérov v hierarchizovanom systéme riadenia. Náročné požiadavky na ich úspešnosť si vyžadujú neustále sebavzdelávanie a získavanie nových skúseností. V tomto procese významné miesto zohrávajú aj vedomosti z oblasti aplikovanej podnikateľskej etiky.

Nerešpektovanie profesijne etiky manažéra, nesprávna komunikácia môžu spôsobiť vážne problémy v riadení, a tak negatívne ovplyvňovať strategické zámery podnikateľského subjektu a v konečnom dôsledku aj celej spoločnosti. Naopak, osvojenie si a uplatňovanie zásad a princípov manažérskej etiky v manažérskej praxi je predpokladom efektívneho riadenia a fungovania organizácie ako aj celkovej úspešnosti manažéra.

V případě rozboru právnické etiky je situace trochu složitější vzhledem k tomu, že právníci nejtvoří homogenní profesní skupinu, pokud pojem „právník“ nezúžíme jen na advokáta, což se někdy v laické veřejnosti děje. Přitom něco jiného se očekává od soudce nebo státního zástupce, případně právníka ve veřejné správě, kteří by měli ctít bezvýhradně nejen právní, ale i morální normy. Jinak se pohlíží na advokáta od něhož se naopak očekává tzv. balancování na hraně zákona a některé etické normy jsou zde přece jen vykládány mnohdy trochu jinak.

Táto monografia je relatívne útlym dielom s interdisciplinárnym charakterom. Prelínajú sa v nej základné poznatky z teórie riadenia, ekonomiky, práva, aplikovanej podnikateľskej etiky a aplikovanej psychológie. Práca je určená nielen manažérom a právnikom, ale aj širokej verejnosti a všetkým tým, ktorí si chcú rozšíriť poznatky z tejto oblasti.

Autori

1. MIESTO PROFESIJNEJ ETIKY V SYSTÉME MEDZIĽUDSKÝCH VZŤAH

Počas svojho ekonomicky produktívneho veku sa každý človek ocitne minimálne aspoň raz v role „vykonávateľa“ nejakej profesie. Okrem požadovanej odbornej spôsobilosti sa od neho očakáva, že počas pracovného výkonu sa bude správať tak, ako je to typické pre výkon toho - ktorého povolania. V odbornej literatúre sú takéto pravidlá správania označované ako profesijná etika. Už od čias staroveku až po súčasnosť sa formovali a sú v stave formovania rôzne profesijné etiky. Tie si vytyčujú za cieľ zabezpečiť vo vzťahu k svojim klientom, ale aj širokej verejnosti takú úroveň profesionálneho správania, ktorá bude vzbudzovať všeobecnú dôveru a dobré meno danej profesie a jej realizátorov. Okrem toho, profesijná etika umožňuje každému členovi profesijnej skupiny vo vzťahu k sebe samému byť akýmsi prostriedkom sebakontroly, sebareflexie a samoregulácie vlastného správania. Takýmto spôsobom sa profesijná etika stáva dôležitým prostriedkom regulácie správania v špecifických podmienkach medziľudských vzťahov.

1.1 VÝZNAM MORÁLKY V MEDZIĽUDSKÝCH VZŤAHOCH

Medziľudské vzťahy predstavujú zložité interaktívne vzťahy medzi ľuďmi. Vďaka nim sa jedinec dostáva do rôznych nadindividuálnych vzťahov. Vo všeobecnej rovine sa rozlišujú dva druhy vzťahov. Sú to vzťahy organické a sociálne.

Organické vzťahy vznikajú na základe biologických, pokrvných vzťahov ako sú napríklad vzťahy medzi rodičmi a deťmi, súrodencami navzájom, prarodičmi a ich potomstvom a pod. Sú základom sociálnych vzťahov. Život jedinca videný cez prizmu vzťahov je procesom postupného oslabovania biologických vzťahov a získavania nových sociálnych vzťahov.

Sociálne vzťahy sú vo vzťahu k biologickým sekundárne, ale v rozhodujúcej miere ovplyvňujú ďalší život jedinca. Čím má jedinec početnejšie tieto vzťahy, tým je ako osobnosť „bohatší“, pretože v týchto vzťahoch sú zakódované skúsenosti a poznatky nielen súčasných ľudí, ale aj predošlých generácií. Na rozdiel od biologických vzťahov sú sociálne vzťahy uvedomelé a počas celého života sa ich jedinec „učí“. Absencia sociálnych vzťahov (z rôznych príčin) vedie postupne nielen k izolácii človeka, ale aj postupnej deštrukcii jeho osobnosti.

Sociálne vzťahy sú regulované prostredníctvom sociálnych inštitúcií. Sociálne inštitúcie vyjadrujú zavedené spôsoby správania a nástroje, za pomoci ktorých je možné dosiahnuť požadované správanie jedinca. Vo vzťahu k jedincovi vystupujú ako cudzie sily (hoci môžu byť aj interiorizované), ktoré ho „prinucujú“ správať sa v súlade s predkladaným požiadavkami.

Sociálne inštitúcie podľa sily vplyvu je možné rozdeliť do štyroch úrovní, ktoré sú vzájomne prepojené[1] :

- úroveň obvyklého a vhodného správania (obyčaje, zvyky, tradície),
- úroveň požadovaného správania (hodnoty, normy),
- úroveň riadeného správania (priemyselný podnik, politické strany, vládne mimovládne úrady, trh),
- úroveň donucovacích nástrojov (polícia, armáda).

Všetky sociálne inštitúcie, bez rozdielu o akú ich úroveň ide, majú spoločného menovateľa a tým je regulovanie spoločensky žiadúceho správania jedinca a sociálnych skupín.

Za „najstaršieho“ regulátora správania je považovaná morálka. Na jej pôvod existujú dva základné názory: empirický a transcendentný. Empirický prístup hľadá pôvod morálky v samotnom bytí človeka, v jeho prirodzenosti, jeho potrebách a záujmoch. Transcendentný prístup naopak pôvod morálky hľadá mimo človeka, t.j. mimo jeho skúseností a zmyslov, a to buď ako boží dar, zákon alebo prírodný či kozmologický zákon.

Bez ohľadu na to aký pôvod má morálka, možno urobiť záver, že ide o taký fenomén v medziľudských vzťahoch, ktorým sa riadi, reguluje správanie jedine ľudských bytostí v spoločnosti. Žiadne iné živé bytosti neregulujú svoje správanie k sebe, k iným ľuďom a okoliu na základe vedomých hodnotovo-normatívnych vzťahov, ktoré sú bežne označované pojmom morálka. So zmenou spoločnosti dochádza aj k zmene morálky, ale aj naopak zmeny v morálke môžu vyvolať zmeny v spoločnosti. Znamená to, že sú obe vzájomne podmienené.

Ak by sme trochu načreli do histórie, mohli by sme poskladať nasledujúci obraz o podmienenosti vývoja spoločnosti a morálky. V praveku bola morálka veľmi primitívna. Predstavovala súhrn jednoduchých noriem, zvykov a mravov, ktoré musel každý člen rodu, klanu akceptovať. V prípade, že ich nerešpektoval, tak nasledovalo vylúčenie jednotlivca alebo skupiny zo spoločenstva. V tých časoch vylúčenie zo spoločenstva bolo veľmi riskantné, lebo život mimo spoločenstva ľudí svojho rodu či klanu sa rovnal fyzickej záhube jednotlivca. Z tohto „prozaického“ dôvodu sa dodržiavanie noriem, zvykov a mravov stalo nevyhnutnou podmienkou života v spoločenstve.

V staroveku, v dôsledku vývoja spoločnosti (predovšetkým veľkých poľnohospodárskych civilizácií v povodí veľkých životodárnych riek) úzke rodové, klanové zvyky a mravy prestali mať svoj vplyv, pretože na relatívne malom priestore došlo k zmiešaniu rôznych rodov a rodová spoločnosť postupne zanikla. Nová situácia si vyžiadala vytvoriť nové hodnotovo- normatívne vzťahy, ktoré v porovnaní s predchádzajúcimi boli omnoho komplikovanejšími. Ich pôvod, zdôvodnenie a rešpektovanie si postupne vyžiadalo náboženskú interpretáciu.

Nerešpektovanie týchto vzťahov malo za následok obdobne ako i v praveku vylúčenie zo spoločenstva, otroctvo, prípadne potupné viditeľné doživotné označenie (skôr zmrzačenie) a pod.

Stredoveká morálka najmä na európskom kontinente bola odvodená od náboženskej židovsko-kresťanskej morálky (Dekalóg - Desať božích prikázaní) a gréckeho kultúrneho odkazu, z ktorého západná spoločnosť čerpá až doposiaľ.

Korene morálky súčasnej modernej a postmodernej západnej civilizácie sa teda nachádzajú v židovsko-kresťanských náboženských hodnotách a antickej múdrosti, z ktorých mnohé si pre svoj všeobecne platný humánny charakter zachovali svoju nadčasovosť. Ako príklad možno uviesť úctu k starším, pravdovravnosť, neobohacovanie sa na úkor iných, rešpektovanie stavu, vyznania a pod.

Aj keď to môže v súčasnej dobe vyznievať príliš paradoxne, s vývojom spoločnosti sa neustále prehlbuje jej morálny pokrok smerom k hlbšej a plnšej humanizácii. V tom spočíva spoločenský význam morálky ako imanentného samoregulátora spoločnosti.

Nositeľmi (subjektami) morálky sú ľudia so svojimi každodennými radosťami a starosťami. Našťastie nie sú programovateľnými bábkami, ktoré správanie voči sebe, iným a okoliu rigorózne podriaďujú danému stavu morálky. Bohatosť života ukazuje, že život a správanie niektorých jednotlivcov, napríklad rebelantov, básnikov, revolucionárov, učiteľov, majstrov umenia a pod. predbehol daný spoločenský stav. Mnohí z nich alebo takmer každý z nich za svoje ”voľnomyšlienkárstvo” zaplatil životom, núteným exilom, zákazom publikovania a pod. Keby voľnomyšlienkári neboli presvedčení o správnosti svojich myšlienok, nikdy by neriskovali často aj vlastné životy. Vďaka takýmto ľuďom sa „stojaté spoločenské vody“ rozčerili a výsledkom bola nielen zmena spoločnosti, ale aj morálky.

Naopak, existujú aj jedinci, ktorí svojimi amorálnymi prístupmi vedome poškodzujú spoločenskú klímu a „nesú sa na chrbtoch iných”. Sledujúc svoje súkromné záujmy nehľadia na žiadnu morálku.

Subjektov z prvej i druhej skupiny je výrazne menej než je jadro samotnej spoločnosti. Keby tomu tak nebolo, spoločnosť, spoločenstvo, organizácia by sa časom rozpadli a stali sa nefunkčnými. Vďaka tzv. jadru spoločnosti dochádza v oblasti morálky k tomu, že staré prežité normy a hodnoty postupne odchádzajú, a tie, čo majú všeobecne humánny charakter, pretrvávajú. Zároveň sa morálka obohacuje o nové.

1.2 PROFESIJNÁ ETIKA - REGULÁTOR SPRÁVANIA PROFESIJNÝCH SKUPÍN

Antropologická koncepcia vývoja ľudského rodu spája jeho vývoj s prácou a so spoločenskou deľbou práce, v dôsledku ktorej postupne došlo a permanentne dochádza k rozdeľovaniu, osamostatňovaniu, ale aj zániku rôznych druhov a častí pracovnej činnosti vykonávanej jednotlivcami alebo pracovnými skupinami ľudí. Pracovná činnosť človeka je ponímaná ako neodnímateľná súčasť či atribút jeho individuálneho života i života spoločnosti. Prostredníctvom práce získava človek prostriedky pre vlastnú existenciu, dochádza k jeho sebarealizácii. Je výrazom jeho duševných a fyzických síl a zdrojom bohatstva krajiny.

V súčasnosti existuje veľká a svojou rozmanitosťou pestrá škála povolaní. Nositelia budúcich povolaní sa musia na ich výkon odborne pripravovať, prípadne rekvalifikovať. Príprava na povolanie sa uskutočňuje prostredníctvom sústavy výchovno-vzdelávacích inštitúcií, ktoré poskytujú rôznu úroveň znalostí, návykov a zručností. Vo všeobecnosti platí, že na výkon „jednoduchších“ povolaní postačuje často základné alebo stredoškolské vzdelanie. Zavádzaním vedecko-technických výdobytkov civilizácie do hospodárskej praxe narastá požiadavka na vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Ak približne pred 30 rokmi vznikla v bývalom Československu potreba zaviesť povinné stredoškolské vzdelanie, dnes už je táto potreba v oboch novovzniknutých republikách prekonaná a v súčasnosti sa kladie dôraz na väčšie počty vysokoškolsky vzdelaných odborníkov. Potvrdením tejto skutočnosti je aj situácia na trhu práce, ktorá umožňuje lepšie uplatnenie vysokokvalifikovaných ľudských zdrojov. (Táto situácia plne korešponduje s trhmi práce ekonomicky vyspelých krajín.)

Byť fundovane pripravený na výkon povolania je len jednou stranou jednej mince. Tá druhá strana súvisí s tým, ako sa to - ktoré povolanie vykonáva, ako záleží jednotlivcovi alebo „komunite“ príslušného povolania na jeho dobrej povesti a spoločenskej potrebe (v zmysle spoločenského dobra). Práve záujem o dobrú povesť povolania a jeho spoločenský prínos znovu vyvolal k životu existenciu profesijných etík.

Z historických literárnych prameňov sa možno dozvedieť o existencii profesijných etík už z čias staroveku. Dodnes sa oprávnene traduje, že najstaršou profesijnou etikou je lekárska etika v podobe Hippokratovej prísahy. Aj novozákonná kritika smerom k colníkom či mýtnikom v podstate poukazovala na skutočnosť, že správanie príslušníkov tohto povolania nekorešpondovalo s tým, čo od nich spoločnosť očakávala. Existencia stredovekých cechov si vynucovala prísne dodržiavanie profesijných etík jednotlivých cechov (remesiel, povolaní). Nedodržanie týchto pravidiel jednotlivcom a následné poškodenie dobrého mena toho - ktorého cechu malo pre neho za následok odobratie akýchkoľvek cechových práv, a v podstate jeho úplnú ekonomickú likvidáciu. Moderná doba, pre ktorú bola typická strojová veľkovýroba, „pozabudla“ na profesijnú etiku, pretože bývalí remeselníci sa stali zamestnancami výrobných podnikov, pre ktoré platil výhradne iba jeden ekonomický záujem - zisk. Až v prvej polovici 20. storočia, kedy sa začína venovať zvýšená pozornosť podnikateľskej etike, ktorá v sebe spája etickú a ekonomickú racionalitu, sa do popredia záujmu opäť dostávajú aj otázky profesijných etík.

V súčasnosti akákoľvek ekonomická činnosť (s výnimkou čiernej a šedej ekonomiky) vrátane profesijnej činnosti v danom odbore je legálne regulovaná spoločnosťou prostredníctvom zákonov. Ich dodržiavanie zo strany konkrétnych realizátorov povolania predstavuje iba etické minimum (pokiaľ vychádzame z premisy, že zákon predstavuje tzv. minimum etiky). To znamená, že pri výkone povolania sa musí rešpektovať zákon, ale v žiadnom príde sa nesmie zákon „podliezať“ alebo „obchádzať“. V tejto súvislosti je síce z právneho hľadiska myšlienka „čo nie je zakázané, je povolené“ čistá, ale z etického hľadiska je nesprávna, neetická a zo spoločenského hľadiska, v niektorých prípadoch až kontraproduktívna, pretože ide na vrub iných a v konečnom dôsledku je škodlivá pre celú spoločnosť.

Rozruch okolo profesijných etík sa spravidla udeje v spoločnosti najmä po tom, ako sa v správaní subjektov objavia závažne nedostatky, ak sa hodnoty a normy v ich správaní dostávajú do rozporu, konfliktu s inými hodnotami a predstavami, ktoré si o nich spoločnosť vytvorila a ktoré sa od nich očakávajú. Preto mnohé profesie, ktoré dbajú o svoju povesť, si vytvárajú morálne pravidlá, ktorými sa riadia ich realizátori. Vo forme profesijných kódexov prezentujú pred spoločnosťou svoje poslanie a predovšetkým to, ako chcú svoju profesiu čo najlepšie vykonávať ku spokojnosti svojich klientov a celej spoločnosti.

Čo sa teda rozumie pod pojmom profesijná etika? Pod týmto pojmom sa rozumie jedna zo súčastí aplikovanej etiky, ktorá reflektuje etické aspekty pohľadov a problémov vznikajúcich v rámci určitých povolaní. Profesijná etika sa venuje etickým normám a hodnotám a taktiež povinnosti ich dodržiavania v konkrétnej profesii. To znamená, že profesijné etiky spadajú do skupiny deontologických etík (sú etikami povinností). Vo vzťahu k predstaviteľom profesie ide o formu kolektívnej etiky, ktorú by mali v praxi uplatňovať konkrétne subjekty.

V zásade sa normy a hodnoty profesijných etík odvodzujú zo všeobecných mravných noriem a zároveň vyjadrujú určité špecifiká jednotlivých povolaní. Okrem toho sa profesijná etika zaoberá dostupnosťou, nákladnosťou a sprístupnením odbornej pomoci, organizáciou a disciplínou v rámci profesií a pod. Teda nejde len o aplikáciu „čistej“ etiky, ale aj množstva poznatkov z politickej, sociálnej a právnej „filozofie“.

Primárnym cieľom profesijného kódexu je:

- zaviazať príslušníka danej profesie ku konaniu podľa morálnych noriem, ktoré sa považujú - - za súčasť zodpovedne vykonávanej práce v odbore,
- apelovať na profesijnú hrdosť,
- viesť k správne pochopenej solidarite, obhajujúcej dôstojnosť daného povolania.

Vo všeobecnej rovine profesijné etické kódexy stavajú na takých sociálnych a občianskych cnostiach ako je tolerancia, poctivosť, pracovitosť, zdvorilosť, trpezlivosť, pravdovravnosť, sebaovládanie, rozvážnosť, obetavosť, ochota dobrovoľne dodržiavať zákony, zodpovednosť voči osobám, inštitúciám, prejavom života, materiálnym a duchovným hodnotám. V rovine profesionálnej sa kladie dôraz na odbornosť a kvalitu vykonávanej práce. Inými slovami profesionálna etika predstavuje štandard očakávaného správania tej - ktorej profesijnej skupiny.

Celospoločenský význam profesijných etík je v tom, že zabezpečujú pred spoločnosťou (a samozrejme pred zainteresovanými skupinami) zodpovednosť príslušníkov profesijných skupín alebo povolaní za to, že svoje osobné záujmy nebudú stavať nad záujmy profesijnej skupiny, ku ktorej patria a ktorej z pohľadu jej užitočnosti a opodstatnenosti ide predovšetkým o pozitívne vnímanie a akceptáciu zo strany spoločnosti. Ignorovanie profesijnej etiky zo strany jej „vykonávateľov“ vyvoláva spoločenskú nedôveru tak odbornej, ako aj širokej verejnosti.

1.3 ETICKÉ KÓDEXY

Etický kódex je jedným z dôležitých regulátorov etického správania. V súčasnosti patrí k preferovaným formám inštitucionalizovania etiky v hospodárskej oblasti. Predstavuje súhrn základných etických pravidiel a noriem, rešpektovanie ktorých zabezpečuje orientačné minimum etiky v správaní subjektov. Etický kódex vzniká ako určitá výslednica hľadania optimálneho etického správania subjektu, ktorý má na jednej strane slúžiť ako prevencia proti rôznym druhom korupcie, škandálom, poškodzovaniu záujmov a pod. a na druhej strane ako morálny štandard, ktorý by mal zabezpečiť minimum etiky v správaní či už osoby, profesie, odvetvia a pod.

Hoci etické kódexy predstavujú základnú orientáciu na zabezpečenie minima etiky v správaní, zároveň vytvárajú priestor pre všetkých zainteresovaných, aby uvažovali o svojom poslaní, postavení a dôležitých povinnostiach, ktoré majú voči všetkým záujmovým skupinám. Okrem toho pomáha zamestnancom formovať vedomie zodpovednosti a spoluzodpovednosti za „svoj” podnikateľský subjekt a za všetky dôsledky jeho podnikateľských aktivít na všetkých úrovniach.

V súčasnosti sa podnikateľské subjekty v krajinách s rozvinutou trhovou ekonomikou snažia o maximálne zavedenie a využívanie etických kódexov v hospodárskej praxi. Ich absencia nie je dobrým signálom pre širokú verejnosť ani pre ich priamych zákazníkov. Etické kódexy o. i. teda zohrávajú aj významnú úlohu v prezentácii podniku smerom von, ktorá je súčasťou public relations (vzťahy s verejnosťou).

Etické kódexy bývajú v značnej miere v písomnej, ale vyskytujú sa i v nepísanej forme. Trend vývoja v oblasti etických kódexov poukazuje, že pravdepodobne preváži prvá forma, pretože má v porovnaní s druhou mnohé prednosti. Napríklad nemôže dochádzať k prekrucovaniu noriem, ich spochybňovaniu, vlastnej interpretácii a pod. Okrem toho rôzne reklamné materiály, výročné podnikové správy a pod., pripravované predovšetkým v záujme prezentácie podniku smerom von, obsahujú etické kódexy alebo ich časti, aby verejnosť, zákazníci mohli posúdiť, čo o sebe firma proklamuje a ako sa v praxi správa.

Hlavnou funkciou etického kódexu je regulovanie správania podnikateľských subjektov. Od nej sú odvodené ďalšie funkcie:

- riadiaca,
- preventívna,
- výchovná,
- podporná,
- kreačná,
- antistresujúca,
- informatívna.

V odbornej literatúre sa možno stretnúť s rôznou typizáciou etických kódexov. Významný predstaviteľ podnikateľskej etiky z USA istý čas pôsobiaci aj na Slovensku A. S. Luknič uvádza tri základné typy kódexov podľa ambícií[2] :

- aspiračné kódexy, ktoré vyjadrujú isté ideály, ku ktorým by malo smerovať správanie subjektu,
- výchovné kódexy, ktoré obsahujú presne vymedzené pokyny s obsiahlym komentárom ako postupovať,
- regulačné kódexy, ktoré zahŕňajú súbor detailných pravidiel riadenia profesionálneho správania a slúži aj ako základ riešenia sťažností.

Prax prináša v skutočnosti omnoho viac variantov etických kódexov, ktoré vznikajú vzájomným prelínaním týchto troch základných typov. Vo všeobecnosti platí, že etické kódexy sú zmesou normatívnych a pragmatických úvah subjektu o tom, ako by sa chcel a mal správať.

Typy kódexov sa môžu navzájom líšiť aj podľa toho, o aký subjekt ide. Podľa subjektu to môžu byť napríklad profesijné kódexy (lekári, učitelia, právnici, manažéri,...), odvetvové kódexy (pre bankovníctvo, reklamu, poštu, poisťovníctvo,...) a podnikové kódexy (konkrétny a len pre jeden podnik určený vnútropodnikový regulátor). Pokiaľ ide o slovenské podnikateľské prostredie, prax potvrdzuje, že etické kódexy sa využívajú veľmi sporadicky. Z uvedených troch typov etických kódexov najslabšie zastúpenie majú podnikové kódexy. V tomto smere je veľmi zaujímavá až paradoxná situácia. Manažment sa vyhovára, že etike sa bude venovať až potom, čo vyrieši svoje finančné problémy. Takýto prístup manažmentu k podnikovej etike nás vedie k záveru, že podnikový manažment je nekompetentný a možno práve z jeho nekompetentnosti vyplývajú ekonomické problémy podniku.

V štádiu kreovania etických kódexov rozhodujúci podiel zohráva podnikový manažment. Tvorbou etických kódexov je zvyčajne poverený personálny manažment, respektíve špeciálne pre tento účel vytvorená komisia, rada alebo výbor. Pri jeho koncipovaní by jednoznačne nemali chýbať právnici (podnikoví), ktorí môžu posúdiť platnú normu správania, či je alebo nie je v rozpore so zákonom alebo inými právnymi predpismi.

V prípravnom štádiu je etický kódex otvoreným dokumentom. V závislosti od charakteru podniku, od miery jeho demokratizmu (nie anarchie!) možno ho korigovať aj na základe pripomienok zo strany zamestnancov. Pritom nesmieme zabúdať, že rozhodujúcu úlohu a postavenie pri jeho koncipovaní zohrávajú vlastníci podniku, od ktorých sa očakáva, že chápu význam interakcie ekonomiky a etiky.

Po schválení etického kódexu a jeho prijatí sa dokument stáva záväzným normotvorným dokumentom pre všetkých zamestnancov bez výnimky.

Pokiaľ by sa v praxi ukázalo, že nie je kódexom ošetrená nejaká časť pracovného výkonu a je to potrebné v záujme zvýšenia jeho štandardu morálneho správania, môže dôjsť k jeho korekcii. V tejto súvislosti si treba uvedomiť, že kódex nie je dogma, ale prostriedok skvalitňovania jeho správania, ktoré ovplyvňuje mnohé ekonomické ukazovatele. Treba si zároveň uvedomiť, že aj príliš časté zmeny v jeho obsahu môžu spochybniť jeho funkčnosť.

Ako každá práca, tak aj vytvorenie etického kódexu je cieľavedomý proces, ktorý sa odvíja od stanovenia cieľa. Za cieľ sa zvyčajne pokladá:

- predchádzanie alebo odstránenie prejavov neetického správania v podnikaní,
- vytvorenie pozitívneho obrazu (imidžu) podnikateľského subjektu.

Ďalším krokom je analýza situácie organizácie, pre ktorú sa koncipuje etický kódex. Najlepším posudzovateľom je nestranný, mimo organizácie existujúci etický audítor.

Tretím krokom je vlastná práca na kódexe, jeho koncipovanie.

Pri implementácii platí zásada: neimplementovať formálne. Rozhodne je nepostačujúce, aby sa kódex prečítal a potvrdil podpisom, či zavesil pred vstupom do podniku. Ako sme už uviedli na inom mieste, je vynikajúce, ak už pri koncipovaní etického kódexu majú možnosť podieľať sa na ňom aj zamestnanci. Vzniknuté očakávania pripravia podmienky pre jeho rýchlejšiu akceptáciu zo strany zamestnancov.

Možností ako implementovať etické kódexy je veľmi veľa. Od profesionálneho majstrovstva a kvality predovšetkým personálneho manažmentu bude závisieť úspešnosť jeho implementácie a interiorizácie (zvnútornenia). Ako inšpirujúci príklad možno uviesť etické tréningy či etické kurzy, ktoré sú súčasťou vnútropodnikového vzdelávania.

Je viac ako pravdepodobné, že pokiaľ sa nevyhodnocuje dodržiavanie etického kódexu, stane sa časom nefunkčným. Preto je veľmi správne, keď napríklad v samotnom etickom kódexe sa uvedie termín či obdobie jeho kontroly. Podobne ako aj v štádiu koncipovania najlepším kontrolórom môže byť opäť nestranný etický audítor.

Pozitívny etický audit následne potom podniky medializujú rôznymi spôsobmi. V súčasnosti sa v krajinách s tradičným trhovým hospodárstvom stáva normou absolvovať etický audit.

Okrem nestranného etického auditu kontrolnú funkciu môžu plniť aj vnútropodnikové kanály kontroly, ale tie musia byť legálne. V opačnom prípade by mohlo ísť o nedodržanie etiky a dosahovať etiku neetickými prostriedkami je v konečnom dôsledku neetické. Záverom si dovolíme pripomenúť staré etické pravidlo: každému čo patrí. V praxi by malo znamenať, kto sa v podniku správa eticky, mal by byť docenený a kto neeticky, sankcionovaný. Pozitívna motivácia (na forme nezáleží) je tým najlepším prostriedkom, ako dosahovať etiku v správaní zamestnancov. Vhodným obdobím, kedy môžeme zrealizovať toto pravidlo, je práve obdobie vyhodnocovania etického auditu podnikateľského subjektu.

[...]


[1] NOVÝ, I. a kol.: Sociologie pro ekonomy. Grada, Praha 1997, s. 28 - 31.

[2] LUKNIČ, A. S.: Štvrtý rozmer podnikania - etika. SAP - Slovac academic press, Bratislava 1994, s. 198.

Details

Seiten
70
Jahr
2010
ISBN (eBook)
9783640660148
ISBN (Buch)
9783640660193
Dateigröße
788 KB
Sprache
Tschechisch
Katalognummer
v153673
Note
Schlagworte
Berufsethik

Autoren

Teilen

Zurück

Titel: Berufsethik